Slovensko spolu s niektorými krajinami Európy posledné mesiace diskutujú o Istanbulskom dohovore s čím sa spája šírenie klamstiev a poloprávd o jeho obsahu. Tento článok približuje diskusiu na Slovensku a poukazuje na klamlivé a zavádzajúce vyjadrenia z dielne slovenských politikov a politicky angažovaných konzervatívnych spolkov. 

Jednou z nosných tém nedávnej predvolebnej kampane na Slovensku bola téma medzinárodnej ochrany práv žien a ratifikácie Istanbulského dohovoru. Na prvé čítanie sa to môže javiť ako výhra pre ženy. Avšak, téma ratifikácie Istanbulského dohovoru ako aj výklad jeho obsahu bola podľa autorky unesená ultra-konzervatívnymi a populistickými prúdmi, čo znamená, že väčšina diskusie ohľadom dohovoru bola prezentovaná práve ich optikou. Tento príspevok má za cieľ preniesť dohovor do pomyselného právneho priestoru a poskytnúť vysvetlenie na niektoré rozšírené mýty a nepravdy o jeho obsahu.

Čo je Istanbulský dohovor a čo má za cieľ riešiť

Istanbulský dohovor je zaužívaná skratka pre Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Už z názvu môžeme usúdiť, že centrálnou témou dokumentu je problematika domáceho násilia, ktorého obete sú podľa štatistík predovšetkým ženy. Napriek tomu sa pri nespočetných debatách o dohovore v českom a slovenskom mediálnom priestore často zabúda na to, prečo vôbec dohovor vznikol a čo má riešiť. Podľa celoeurópskych prieskumov zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie 1 z 3 žien pred dovŕšením 15.roku života a v domácom alebo partnerskom kontexte zažilo sexuálne a/alebo fyzické násilie až 22% z tých žien, ktoré mali niekedy partnera. Dáta pre Slovenskú a Českú republiku, aj keď sú veľmi obmedzené, potvrdzujú celoeurópske trendy. Tieto alarmujúce čísla jasne ukazujú prečo je dokument ako Istanbulský dohovor potrebný a koho má ochrániť.

Cieľom dohovoru je okrem riešenia domáceho násilia skrz konkrétne opatrenia aj zavedenie komplexnej a modernej právnej definície domáceho násilia ako vôbec prvý krok v boji proti nemu. Väčšina štatistík a verejnej diskusie sa zameriava iba na násilie fyzické. Pri pojme „obeť domáceho násilia“ sa väčšine pred očami zjaví obraz dobitej ženy s viditeľnými poraneniami. Podobne sú obete zobrazované aj vo filmoch, či dokonca v osvetových kampaniach. Je nepopierateľné, že fyzické a sexuálne násilie predstavujú vážny problém. Avšak, častejšími podobami domáceho násilia, ktoré môžu, ale nemusia sprevádzať fyzické násilie je násilie psychologické či ekonomické, ktoré v praxi ostáva často nepovšimnuté. Definícia dohovoru jasne a priamo pomenúva aj tieto podoby domáceho násilia a tým pádom nenecháva obete v šedom právnom priestore ako to bolo doposiaľ. 

Čo sa nám viditeľne načrtá je fakt, že domáce násilie s jeho rôznymi podobami je komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné a štrukturálne riešenia. Jednoznačne dobrým začiatkom v tomto prípade je širšia definícia a prístup, ktorý bol zvolený v dohovore. Okrem rozpoznania rôznych podôb domáceho násilia priniesol dohovor v rámci svojej definície ďalšiu dôležitú zmenu – používanie pojmu rod (po anglicky gender). A práve pri slove rod sa zrodila hystéria, ktorá zachvátila slovenskú, ale aj českú scénu. 

Hystéria okolo rodu

Dohovor otvorene pracuje s pojmom rod a jeho definíciu nájdeme v článku 3 dohovoru - pre účely sa pod pojmom rod „rozumie súbor spoločnosťou vytvorených vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a pre mužov“. Z toho vyplýva, že použitie pojmu rod v danej definícii má za cieľ bojovať proti násiliu a diskriminácii, ktorá má svoj pôvod a príčiny vo vytvorených a stereotypných vzoroch správania a predsudkoch pre mužské a naopak pre ženské pohlavie. Tým pádom sa nazerá na problematiku domáceho násilia ako na problém, ktorý má mnoho vrstiev a ktorý pramení zo stereotypov spojených s oboma pohlaviami, a nie je limitovaný na biologické rozdiely medzi mužmi a ženami.

Je to práve ekonomické a psychologické násilie páchané na ženách, ktoré častokrát pramení z celospoločenských predsudkov a kde môžu pojmy rod a rodovo podmienené násilie zohrať dôležitú úlohu. Ako príklad sa môže uviesť predsudok, že žena má ostať doma s dieťaťom a starať sa o domácnosť a tým pádom byť ekonomicky odkázaná na muža, ktorý má naopak za úlohu finančne zabezpečiť rodinu. To môže v niektorých prípadoch prispievať, alebo dokonca zapríčiňovať, ekonomické domáce násilie, kedy je žene bránené sa ekonomicky osamostatniť a núti ju ostať závislú od príjmu muža.

Politici a konzervatívni aktivisti však pojem rod uniesli, poprípade nepochopili, a  prikladajú mu úplne odlišný zmysel a funkciu. Napríklad, Slovenská národná strana, ako aj rôzne kresťanské skupiny tvrdia, že pojem rod použitý v dohovore pretláča na Slovensko registrované partnerstvá. Niektorí zašli vo svojich vyjadreniach až tak ďaleko, že použitím slova rod bude musieť Slovensko rozoznať niekoľko desiatok pohlaví, poprípade že budeme musieť zrušiť tradičnú šibačku či oblievačku. Pri pozornom čítaní obsahu definície, ako aj jednotlivých článkoch dohovoru, je jasné, že nič z vymenovaného Slovensku nehrozí. Nie len sa ani jedno z uvedených varovaní v obsahu dohovoru ako takého nenachádza, ale samotný dohovor ani nemá právnu silu zasahovať do tém ako sú registrované partnerstvá, či definícia pohlavia/rodu suverénnej krajiny, ktorá ho ratifikuje. 

Z týchto vyjadrení niektorých politických subjektov popísaných vyššie vyplývajú tri alternatívy – politici buď nepochopili účel a limitácie dohovoru, buď ho naschvál a vedome uniesli a použili na svoje politické účely, alebo oba varianty naraz. Nie je dôležité dokázať, ktorá z troch možností je najbližšie k pravde. Čo je však dôležité poznamenať je fakt, že práva a ochrana žien na Slovensku, ale aj v Česku, sú využívané na politický a ideologický súboj a s veľkou pravdepodobnosťou budú obete na Slovensku ukrátené o možnosť dovolávať sa spravodlivosti aj na základe Istanbulského dohovoru kedykoľvek v budúcnosti. Tým pádom sú unesením obsahu dohovoru unesené aj obete domáceho násilia. 

 

Zdroje

Burajová, Barbora. Mýty, ktoré sa šíria o Istanbulskom dohovore, môžete nahradiť faktami. Zastavme násilie, 13. február 2020, dostupný na: https://www.zastavmenasilie.gov.sk/news/myty-a-fakty-o-istanbulskom-doh….

Chadwik, Lauren. 'There is huge resistance': Europe's problem with violence against women. Euronews, 20. novembra 2019, dostupný na: https://www.euronews.com/2019/11/19/there-is-huge-resistance-europe-s-problem-with-violence-against-women.

Geherová, Ria. Je Istanbulský dohovor protiústavný a prečo prezidentka nekoná?. Denník N, 10. február 2020, dostupný na: https://dennikn.sk/1750236/je-istanbulsky-dohovor-protiustavny-a-preco-prezidentka-nekona-otazky-a-odpovede/.

Geherová, Ria. Od džendžeru ku kultúre smrti. Kde sa vzal pojem gender ideológia a kto ním straší. Denník N, 17. február 2020, dostupný na: https://dennikn.sk/1757600/od-dzendzeru-ku-kulture-smrti-kde-sa-vzal-pojem-gender-ideologia-a-kto-nim-strasi/?ref=tema.

Mesochoritisová, Adriana. Základné informácie o Istanbulskom dohovore. Možnosť voľby, 31 október 2014, dostupný na: http://moznostvolby.sk/zakladne-informacie-o-istanbulskom-dohovore/.

Takáčová, Romana. Kritikom Istanbulského dohovoru pravda nevyhovuje, hovorí expertka na ženské práva. Ženy v meste, 15. február 2020, dostupný na: https://www.zenyvmeste.sk/istanbulsky-dohovor-rozhovor-mesochoritisova-rod-ideologia-gender?fbclid=IwAR2U0Znj3BCTgAu3gIKIEWwytpZpFyPsTtkbhzY6iZfAUJmwMuVHeErQHrQ. 

Zastavme násilie. Štatistiky a administratívne dáta. Dostupné na: https://www.zastavmenasilie.gov.sk/statistiky/.

Fotografie

Žena a dieťa na pochode za práva žien v Atlantě. Women's March, Atlanta, 2017, autor: Tom Driggers, 21. január 2017, zdroj: Flickr, CC BY 2.0.